Lia Paugsch Art

View Original

Tajomstvo tatranských megalitov

(Obrázok je ilustračný, spojený zo záberov na Michalskom poli a pri moderných menhiroch v Banskej Štiavnici)

V iných krajinách sú podobné miesta chránené a navštevované, na našom území ich začiatkom dvadsiateho storočia ľudia pravdepodobne rozobrali počas pozemkových úprav, aby poslúžili ako hraničné kamene. Mohla by fotografia piatich monolitov pod Tatrami z konca 19. storočia odhaľovať nielen ich využitie ale aj slovanský pôvod názvu mesta Kežmarok? 
 
Vďaka fotografii, ktorá sa zachovala z konca 19. storočia a bola uverejnená v knihe profesora Jána Liptáka O dejinách Spiša v roku 1935 a neskôr v knihe Nad Kežmarkom vietor veje od historičky Nory Baráthovej, som sa aj ja v roku 2013 vydala na Michalské pole nad Kežmarkom hľadať akékoľvek náznaky a pozostatky megalitickej stavby, no nebola som dostatočne dravá ako traja bádatelia - Rastislav Ferulík, Michal Gemza a Martin Krasuľa, ktorí pátrali po stopách týchto megalitov celých desať rokov, aby odhalili ich tajomstvá.
 
Ján Lipták vo svojej knihe píše, že zoskupenie piatich kameňov na Michalskom poli slúži na určenie ročného obdobia podľa smeru západu slnka a pochádzajú z obdobia neolitu, približne do roku 2300 pred Kristom. Tieto kamene opísal vo svojich pamätiach aj všestranný vzdelanec svojej doby Juraj Buchholtz mladší, ktorý sa k megalitom vybral 21. júna 1725 v deň letného slnovratu, aby od kameňov pozoroval, za ktorý tatranský hrebeň v najdlhší deň roku slnko zapadá. Jeho správu o rok neskôr uverejnil Vratislavský zborník a ako píše na svojich stránkach Občianske združenie Nezdolný vrch, túto správu môžeme považovať za jedno z prvých zaznamenaných archeoastronomických pozorovaní na svete.
 
Poslednú správu o kameňoch pár rokov pred ich zničením podáva v roku 1897 Dr. Michal Greisiger a opisuje ich kalendárnu funkciu: “Balvany stáli v radoch smerujúcich k rôznym miestam na obzore, kde zapadá slnko počas významných sviatkov ako jarná rovnodennosť, začiatok mesiaca máj, letný slnovrat a iné. Takto osadené kamene sú na úpätí Jeruzalemského vrchu a na Michalskom poli (pri Kežmarku).” Tento popis je dôležitý aj preto, že hovorí až o dvoch miestach pri meste Kežmarok, kde sa nachádzali megalitické stavby.
 
Druhým miestom bol už spomenutý Jeruzalemský vrch týčiaci sa priamo nad mestom, kde sa nachádzalo hradisko s akropolou, obradné miesto z doby bronzovej. Na jeho úpätí v minulosti stáli veľké kamene zoradené v radoch, ukazujúcich na miesta, kde presne na Tatranskom hrebeni zapadá Slnko počas najdôležitejších sviatkov v roku. Združenie na svojej stránke píše: “Svahy pokrývala sklovitá vrstva prepálenej zeme, kde podľa povestí horel večný oheň, sídlo mocného vládcu, ktorý odmeriaval čas - miesto na Slovensku najpodobnejšie ľudovej povesti Kráľ času. Archeologické nálezy a historické správy spolu s geografickými črtami tohto územia svedčia o krajine, ktorú by archeoastronómia nazvala posvätnou (angl. Sacred Landscape).” 

Ako mi prezdradil Martin Krasuľa, v roku 2010 skúmal akropolu na Jeruzalemskom vrchu privolaný geológ a archeológ zo Švédska pán Peter Kresten a potvrdil, že sa jedná o unikátnu stavbu, ktorá v tejto oblasti nemá obdobu, keďže bola vybudovaná technikou spečených valov, ktorá je typická pre Škótsko a Britské ostrovy a je teda najvýchodnejšou stavbou svojho druhu. 

“V strede akropoly sa nachádzal obrovský „kotol“, kde horel „večný“ oheň a podľa starej slovenskej povesti na takom kopci býval Kráľ času. To, že na tomto mieste horel takýto oheň, potvrdil aj čiastočný archeologický výskum (tak ako aj niekoľko historických dokumentov), pri ktorom sa v strede akropoly našla vrstva popola siahajúca až do výšky 100cm. Množstvo nájdených artefaktov svedčí o využívaní tohto miesta počas rôznych rituálov v dávnych dobách. Je smutné, že zámerom vybudovať na spomínanom kopci amfiteáter v dobe socializmu bola akropola z väčšej časti zničená,” prezradil Martin. 
 
Vráťme sa ale k megalitom na Michalskom poli. Ako presne mohli spĺňať funkciu kalendára už 4000 rokov dozadu? Bádatelia zo združenia Nezdolný vrch podnikli množstvo obchôdzok a meraní, aby potvrdili, že z miesta, na ktorom kedysi megality stáli, mohli ľudia niekoľko krát do roka podľa hrebeňa Tatier určovať zmenu ročných období alebo čas na poľnohospodárske práce a nič sa na tom nezmenilo do dnešného dňa a bude to platiť aj o ďalších tisíc rokov.

Bádatelia na svojej stránke píšu: “Pohorie Tatier sa pri pohľade od Kežmarku rozprestiera na obzore približne od západu po severozápad a v strede panorámy dominuje opticky najvyšší vrch Tatier - Lomnický štít. Na prvý jarný deň sa zapadajúce Slnko dotkne prvýkrát tatranského hrebeňa. O pol roka neskôr, na jesennú rovnodennosť, zapadne za Tatry poslednýkrát. Prvý májový týždeň zapadne Slnko za opticky najvyššiu horu Lomnický štít a vráti sa k nej o štvrť roka začiatkom augusta. Na letný slnovrat dosiahne Slnko svoj najsevernejší bod na obzore – Kopské sedlo. Niekoľko večerov tu bude zapadať na jednom mieste, akoby odpočívalo pred cestou na juh trvajúcou pol roka.”

Mohli by ale tieto megalitické stavby nachádzajúce sa z dvoch strán mesta Kežmarok skrývať v sebe aj dávnu stopu o pôvode jeho názvu? Ako mi ďalej priblížil Martin Krasuľa, vzniku mesta sa venovalo množstvo historikov, archeológov, bádateľov a nadšencov a variant pomenovania mesta je zaznamenaných vyše 150. “Ako najstarší názov mesta sa v listine z roku 1269 spomínajú varianty Kaszmark, Kesmark, Kismark a to v spojitosti s príchodom Sasov.  Vysvetlenie tohto pomenovania videli v preklade z germánskeho jazyka kde Syr sa povie Käse a trh sa povie Markt. Možno to spojovali aj s jednou z najstarších ulíc Kežmarku Starým trhom. Najstaršie názvy uvedené v rôznych listinách tomu však nenasvedčujú. V žiadnom z nich nie je nijaký markt ale iba mark, čiže skôr územie, značka alebo marka.” 

Touto teóriou ale Martin nekončí. Členovia združenia Nezdolný vrch totiž pátrali omnoho ďalej, aby si potvrdili svoju teóriu, že názov mesta nemá germánske korene, ale pochádza tak ako ostatné názvy okolitých miest zo slovanského pôvodu. “Názov mesta podľa nás siaha oveľa hlbšie do histórie. Osídlenie Podtatranskej kotliny je podľa archeologických dôkazov datované do dôb prinajmenšom 3500 rokov pred našim letopočtom. Už na prelome doby kamennej a bronzovej boli dobre známe obchodné cesty, ktoré spájali sever s juhom a východ so západom a najlepším a z ďaleka najviditeľnejším orientačným bodom boli Vysoké Tatry - Snežné hory. Tieto hory dostali v minulosti názov, ktorý sa po stáročia nemenil a to bolo Tatry (v rôznych podobách). Prečo by sa zachovali slovanské názvy obcí, či okolitých vrchov ako sú Didislavpotoka, Zalatykpotoka, Promberg, Prym, Dubin a Kežmarku nie?” 

Ak by sme teda pátrali v období príchodu prvých Indo-európanov z oblasti juhovýchodnej Ázie, ktorí oplývali nielen znalosťami z oblasti pestovania plodín ale aj znalosťami odmeriavania času ročných cyklov vhodných na pestovanie pomocou sledovania Slnka, Mesiaca a hviezd na oblohe a tí precízne vybrali miesto na Michalskom poli, kde boli osadené monolity v smere, kde Slnko za Tatry zapadá presne počas rovnodenností a slnovratov, bolo by hlavným významom tejto oblasti meranie času.

“Ak vychádzame z najnovších poznatkov a vývoja jazykov v celej strednej Európe a našej oblasti, musíme vychádzať z najstaršieho Proto indo európskeho jazyka. Z Etymologického slovníka zdedeného Slovanského lexikónu (Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon), ktorý bol spracovaný v roku 2008 Rickom Derksenom sa dozvieme, že balto slovanské slovo kes znamená čas. Spojením slova kes a mark (územie, značka, marka) by sme mohli dostať pôvodný a teda najstarší názov mesta Kežmarok. Čiže keby sme chceli byť veľmi trúfalí, jednou z možností významu názvu Kesmark (Kežmarok) by mohlo byť aj miesto, kde alebo odkiaľ sa meral čas. Podobne je to pri Baltskom, alebo staro ruskom preklade kīsman. Vidíme teda, že dva najstaršie názvy mesta, ktoré sa spomínajú v listinách z roku 1269: Kesmark, Kismark pochádzajú zo základu starého slovanského slova kes, ktoré v preklade znamená čas,” prezdradil tajnostkársky Martin. “Je smutné, že aj keď žijeme v dobe nových poznatkov, velebíme a staviame sochy panovníkom, ktorí pre samotné mesto a región nepriniesli žiaden pokrok či rast a zabúdame na ľudí a kultúry – naše slovanské, ktoré dali tomuto miestu jeho význam v priebehu histórie.”

Keďže Michalské pole bolo celé storočia obhospodárované, ďalšie poznatky by ozrejmil až archeologický výskum, rovnako ako na Jeruzalemskom vrchu. Výsledky tohto bádania ponúkajú jednoznačne nový pohľad na jedinečnosť podtatranského regiónu v dobách staroveku.

Zdroje:

TS O. Z. Nezdoľný vrch
Článok:
Vysoké Tatry vydali ďalšie svoje tajomstvo! Traja bádatelia možno po niekoľkých
storočiach objasnili pôvod názvu mesta Kežmarok.
Tatranský dvojtýždenník číslo 23/XXXIV

Titulná fotografia je ilustračná
Ostatné fotografie sú od O. Z. Nezdoľný vrch