O nás

Zamilovať sa do vlka, to znie ako z rozprávky. Po pravde sa to skutočne stalo.

Počas mojich školských rokov, kedy bolo viac času venovať sa skautingu a turistike som mala veľký sen. Mať štvornohého parťáka. Človek sa ľahšie rozhoduje vydať sa do neznámej krajiny celkom sám, keď mu po boku cupitajú labky.

Nemecký ovčiak ako Komisár Rex, to bola moja voľba číslo jeden, až kým som na jednom (pre mňa najobľúbenejšom a magickom mieste Slovenska) neuvidela prvý krát Československého vlčiaka.

V zápale skautskej hry na akcii s názvom Roverská hviezdica na Muránskej planine som zbadala vlka, ktorého viedla pani na vodítku. Nechcelo sa mi veriť vlastným očiam. Mala som 18 rokov a dovtedy som ani len netušila, že existuje okrem divokého vlka tak krásne stvorenie. Prišla som za ňou, strašne zvedavá a s vytreštenými očami 

 Pes cítil kone, okolo neho bolo strašne veľa ľudí a on prešľapoval z labky na labku, najradšej by sa panej z toho vodítka vytrhol a rozbehol sa niekam do lesa. Vyzeral vyplašene, no majestátne zároveň. Na vlka bol príliš vysoký, v mojej predstavivosti som ho pomenovala Elfí vlk, tak nádherný a nereálny sa mi zdal.

Pani mi prezradila, že je to Československý vlčiak a tú vetu si pamätám doteraz, možno ju mám aj kdesi v starom zápisníku napísanú, aby som názov plemena nikdy nezabudla. V ten deň sa túžba, mať po boku na potulkách a pri objavovaní nádherných miest práve tieto vlčie labky, prehĺbila.

Keď konečne dozrel čas, aby sa môj sen stal skutočnosťou, nechcela som výber šteniatka nechať na náhodu. Po starostlivom zvážení všetkých informácií o plemene sme kontaktovali chovateľské stanice a po mojom osobnom stretnutí s chovateľom Michalom a jeho vlčou krásavicou Blu zo Suchovských hájov som si maminku môjho budúceho šteniatka úplne zamilovala.

Stále si pamätám našu prvú návštevu, keď už šteniatka boli na svete. Mali dva týždne, boli to také malé potkaníky, Blu ich strážila a keď sa môj ocino postavil, chytila ho za nohavicu. Michal vzal jedného zo šteniatok do rúk, psí chlapček začal strašne pišťať, Blu spozornela a Michal mi šteniatko vložil napriek namietaniu do dlaní. Ako zázrakom pišťať prestalo a spokojne odfúklo. Bolo drobunké, aj keď najväčšie z nich, no v mojich dlaniach sa mi zdalo veľmi krehké a maličké. Na krku malo červenú šnúrku a až časom mi došlo, že to bol náš Vlk. Už od prvej chvíle.

Translate »