• Už v detstve som sa pohybovala na hranici dvoch svetov. Jeden sa odohrával čisto v mojej fantázii a druhým bola každodenná realita. Občas mi robilo problém rozoznať hranicu medzi nimi, pretože mojimi očami tieto dva svety jednoducho splývali v jeden nádherný celok. • Fotila som už ako dievčatko na "filmové jednorázovky". Snažila som sa zachytiť, čo bolo pre mňa dôležité alebo som v tom videla kúsok mágie. Po rokoch sa usmievam nad čiernobielymi fotografiami mojich detských priateľov, nad nespočetnými fotkami z prírody a z výletov po hradoch a zrúcaninách či starých cintorínoch, kde som si vymýšľala rôzne príbehy, ktoré sa tam mohli stať. Moja najlepšia priateľka sa trápila, že jej odstávajú uši a ja som z jej uší spravila prednosť a v mojom príbehu, ktorý som ako dieťa napísala, bola elfkou. Niekedy práve v našich nedostatkoch tkvie naša skutočná magická moc. • Nejaký čas som sa venovala rôznym štýlom a žánrom fotografie cez firemné fotenia, rodinky a svadby, no postupne som si uvedomila, že som si z vášne urobila prácu, ktorá pomaly začala zatláčať do úzadia to, prečo som fotiť začala a prečo na mňa fotenie vplývalo ako terapia, a tým prvotným dôvodom bolo mať možnosť ukázať svet mojimi očami. • Pred desaťročím som si na rameno dala vytetovať také drobné prianie v Tolkienovej elfštine: Prosím ťa, vráť mi moje krídla. Ochráň ma. Pozri sa do mojich očí a skús vidieť, čo vidím ja. A ja ti za to darujem svoje srdce. • Myslela som si, že je to prianie pre môjho budúceho manžela, no uvedomila som si, že veľa hovorí aj o mojom čarovnom svete. Verím, že pomocou fotografií a príbehov vás doňho postupne zavediem.