POMÔŽ MI NAPÍSAŤ MOJU PRVÚ KNIHU

Vždy ťa zaujímalo, ako sa tvorí úplne prvá kniha? Čo sa deje za dverami začínajúceho spisovateľa? Odkiaľ sa berú nápady a pristávajú na papieri? Tak sa vydaj so mnou po tejto (aj pre mňa) úplne novej ceste a vytvorme spolu zábavnú rozprávkovú knihu.

Ísť za svojim snom

Túžba stať sa spisovateľkou bola jednou z prvých myšlienok, ktoré si už ako šesťročná pamätám. Len čo som sa naučila čítať a písať, tvorila som vlastné príbehy a mestská knižnica bola mojim najobľúbenejším miestom. Pamätám si, ako som stála v detskej izbe a v rukách som držala úplne nový zošit na matematiku. Na obálke bola zobrazená modrá tajuplná kamenná stena s piliermi a s akýmsi oknom, za ktorým sa vlnili zelené trávnaté pahorky. Nemala som potuchy či je to obrázok skutočného miesta alebo nie a bez toho, aby som tam niekedy predtým bola, pomyslela som si, že to musí byť v Anglicku. Tak som dostala nápad na svoj prvý rozprávkový príbeh s názvom Stratený medailón, ktorý som potom každý večer pred spaním čítala svojej sestre a zaplnila som ním dva veľké zošity, plných 180 strán.

A napriek tomu, že som sa do tejto práce pustila už ako dieťa, nemala som nikdy dostatok sebavedomia na to, aby som svoje sny preklopila v reálne dokončené a vytlačené knihy, ktoré sa začnú hromadiť na polici, predávať v kníhkupectvách a čítať dovtedy, kým sa z obalu ošúcha ochranný film, potrhá sa papier, rozpadne sa väzba, začnú vypadávať listy, ale človek si ich napriek tomu starostlivo zbiera a stráži. Také šalátové vydania vznikli z mnohých mojich kníh, ktoré sú v mojej knižnici a neviem ich vymeniť za novšie vydania.

Fantázia je veľmi zaujímavý svet. Vydajte sa so mnou na jedno z mojich najväčších dobrodružstiev a poďte so mnou napísať moju prvú rozprávkovú knihu. Ja sa jej už neviem dočkať. Je načase si tento sen splniť.

Napíš spolu so mnou moju prvú knihu
€5.00
Every month
€50.00
Every year

Pridaj sa do môjho súkromného čitateľského klubu, kde budem pravidelne zdieľať tvorbu svojej prvej knihy. Dozvieš sa o všetkých mojich nápadoch, uvidíš skice na ilustrácie, budeš si môcť prečítať kapitoly, navrhovať zmeny a podieľať sa na vývoji deja. Možno práve vďaka tvojmu nápadu sa z knihy môže stať bestseller. Je to jedinečná príležitosť ako nahliadnuť do zákulisia tvorby mojej úplne prvej detskej rozprávkovej knihy a byť tak súčasťou od začiatku až do konca.


✓ Možnosť navrhovať zmeny v príbehu
✓ Pri ročnom predplatnom 2 mesiace zdarma
✓ Výtlačok zdarma pri členstve nad 6 mesiacov
✓ Zľava na nákup ďalších výtlačkov knihy
✓ Osobný odkaz od srdca vo vydanej knihe

Ako to bude fungovať?

Ohlasy na tento experiment

  • Bomba, skvelééé!!! Inovatívne, svieže, prirodzene vťahujúce... Máš skvelé, pokrokové nápady. A dokážeš ich naviac zhmotňovať postupne... Nech sa darí!

    Bohunka

  • Čítať si o prázdninách je vždy zaujímavé. Kto čo robí, čo vystrája, čo zažije. Také je aj čítanie o dievčatku, ktoré sa neočakávane ocitne u pre ňu skoro neznámej tety Viktórie. Príbeh je napísaný veľmi pútavo a vtipne, opisy prostredia krásne približujú atmosféru príbehu. A kto sa rád bojí si tiež príde na svoje. Knihu deťom veľmi odporúčam, rýchlo sa s dievčatkom stotožnia. Zabavia sa ale aj dospelí :)

    Melinda

  • Čítam prvú kapitolu tvojej knihy a je to fantastickééé!!! Čooooooo??? Už sa teším ďalej. Aj tá ilustrácia, ktorá je tam ako bonus, že ako sa to tvorilo, je to super. Dobre, že to budeš dávkovať po častiach, lebo asi by som za celý deň nič iné neurobila ako čítala knihu.

    Jozefína

  • Ooo, to je skvelý nápad!!!! :))) A je to aj krásne urobené. Klobúk dole!

    Zuzka

  • Skvelé, číta sa to samo a už sa teším na ďalšie kapitoly! Veľmi sa mi páči, že aj keď sa v texte objavujú problémy z reálneho života, tak je to napísané veľmi hravou formou.

    Daniela

  • Práve som prečítala druhú kapitolu a je super! Mne sa najviac na tvojom písaní páči, že sa to číta na jeden šup! A Zoja je super charakter.

    Alenka

Ukážka z prvej kapitoly

Zlomená noha

Zoja sa už nevedela dočkať, kedy poslednýkrát zazvoní školský zvonec a ona bude môcť hodiť svoju školskú tašku do skrine a celé leto na ňu ani len nepomyslieť. Pravdepodobne aj s nedojedenou desiatou vo vrecku. Viete si predstaviť, ako vyzerá desiata, ktorú celé leto necháte zabudnutú v školskej taške? Je dosť možné, že ožije ako malá chlpatá príšerka. Môžete to vyskúšať, ale z vlastnej skúsenosti to veľmi neodporúčam. 

Každý rok po letných prázdninách všetci spolužiaci hovorili len o tom, čo robili na svojich bombastických dovolenkách pri mori. 

„Ja som sa viezol na vodnom skútri,” vykrikoval v septembri Emil, „prešiel som ním pár ľuďom, čo plávali, aj po hlave!” chvastal sa a rehotal na celé kolo. 

„Za to my sme boli v Afrike a kŕmil som leva Lentilkami rovno z ruky, prisahám!” prekrikoval ho Oskar. Ani dievčatá sa nenechali zahanbiť.

„Žmurkal na mňa v Španielsku každý chlapec. Nosili mi darčeky a raz sa kvôli mne tak strašne pobili, že to musela riešiť polícia!” tvrdila Nela a naniesla si na pery detský jahodovo-žuvačkový trblietavý rúž. 

„My sme boli aj tak na najlepšej dovolenke!” zvolala Lujza a kradmo pozrela na Zoju. „Moji rodičia ma vzali do Paríža do Disneylandu a ja som každý deň mohla jesť zmrzlinu zadarmo, skúsila som úplne všetky atrakcie a rodičia mi na každom kroku kupovali darčeky od výmyslu sveta. A kde ste boli vy, Zoja?” 

Zoja nevedela, čo má povedať, lebo počas prázdnin boli s mamou a jej priateľom Fedorom na výletoch po okolí, spravili si piknik, jazdili na bicykloch, plávali v jazere a síce jedli kopec zmrzliny, ale asi nie takej dobrej, akú robia v Disneylande. To, že Lujzu z tej zmrzliny poriadne prehnalo, už spolužiakom neprezradila. Zoji očerveneli uši a keď už-už išla niečo povedať, Lujza na ňu ukázala prstom a skoro celá trieda sa začala smiať hurónskym rehotom. Tak dosť, pomyslela si Zoja. Tento rok vám ukážem! 

Maminka jej sľúbila, že za Zojine dobré vysvedčenie spraví všetko preto, aby mohli ísť prvýkrát k moru. A Zoja sa už tak veľmi tešila, že najmenej mesiac mala na poličke pri posteli vyložené všetky veci, ktoré si so sebou chcela zobrať. Boli tam, samozrejme, plavky, obrovské nafukovacie koleso (predstavovala si, že to jej nafúkne a bude nosiť strýko Fedor), ďalekohľad, plážová osuška, potápačské okuliare, ale najmä, detský digitálny fotoaparát, aby mohla po prázdninách celej triede ukázať všetko, čo zažila. Možno im odtiaľ pošle aj pohľadnice. Teda okrem Lujzy, lebo tá sa jej vysmievala, že nemá ocka, dedka ani babku, ani žiadnu tetku, ujka, krstných rodičov či sesternice alebo bratrancov. Vlastne mala iba jednu tetu a tá žila až kdesi za morom.