Nad strieborným baníckym mestom sa týčia kamenné menhiry. Stoja tam krátko, no zároveň ako keby na miesto patrili už tisícky rokov, mlčky pripomínajú dávne časy, kedy sa ľudia viac utiekali k prírode. V roku 2018 nad Banskou Štiavnicou vznikla kamenná stavba, ktorá láka stále viac turistov, no rozpútala aj vlnu diskusií. Sú menhiry na okraji supervulkánu magickým miestom? Urobte si názor sami a vydajte sa na vrch Rosniarky s panoramatickým výhľadom na Banskú Štiavnicu.

Keď sme boli pár dní ubytovaní v Banskej Štiavnici, naša úžasná pani domáca nám povedala o kamenných menhiroch na vrchu Paradajz, ktoré akoby vznikli cez noc a veľa ľudí o nich v tom čase ešte ani nevedelo. Rozhodli sme sa to preskúmať a skoro ráno sme sa vybrali jesenným lesom odhaliť tajomstvo tajomnej megalitickej stavby.

Pre nás sa prechádzka začala v meste pri našom ubytovaní, odkiaľ viedla lesná cesta k sedlu Červená studňa, kde by ste prípadne mohli zaparkovať svoje auto a začať cestu po červenej značke. Môžete ísť priamo lesom po nespevnenej ceste na Predné Rosniarky alebo ísť po náučnom chodníku Paradajz, ktorý je možné prejsť za 1 a pol hodiny a dozvedieť sa zaujímavosti o meste, baníctve a okolitej prírode z infopanelov. My sme si vybrali tú druhú možnosť, ktorá je aj o čosi dlhšia, no naskytnú sa vám krásne výhľady na Štiavnické vrchy a cestou nájdete množstvo kamenných mohýl - vzorky hornín naukladané do tvaru kužeľov či pyramíd.

Menhiry sa nachádzajú na veľkej lúke s výhľadom na pozostatky štiavnického supervulkánu, v ktorého útrobách drieme Banská Štiavnica a ako strážne veže sa vynárajú z panorámy mesta Kalvária či Nový zámok. Keby sme na tomto mieste stáli pred pätnástimi miliónmi rokov, boli by sme na okraji jednej z piatich najväčších sopiek v Európe. Päť kameňov vás už pri prvom pohľade nadchne. Štyri monolity smerujú na svetové strany a piaty najväčší kameň o výške dva metre stojí v ich strede. Mnohí ľudia ich vyhľadávajú na harmonizáciu a dočerpanie životnej energie. Autori tejto stavby na svojom informačnom obrázku píšu: "Takéto a väčšie zoskupenia aktívnych kameňov využívali naši pradávni predkovia na harmonizáciu seba, krajiny a našej planéty Zem. Môžeš medzi nimi pobudnúť, uvoľniť svoju myseľ, precítiť svoju dušu, srdce, vesmír a Zem. Energia, ktorú MENHIR vyžaruje do okolia si sama nájde v Tebe to, čo je potrebné uviesť do rovnováhy a zharmonizovať."

Hlavným autorom stavby je Slavomír Búci, ktorý jedného dňa sedel na kopci a kochal sa krásou Banskej Štiavnice, keď mu v hlave skrsla myšlienka na megalitickú stavbu, ktorá na Slovensku v dnešnej dobe nemá obdobu, pretože väčšina podobných miest bola počas histórie zničená. Kamene získal z miestneho kameňolomu a na stavbu použil kremenec. Samozrejme stavbe predchádzali viaceré schvaľovacie procesy. Ako sa pre miestnu televíziu vyjadrila pani Šušková z oddelenia životného prostredia mesta Banská Štiavnica v roku 2018, bol podaný projektový zámer, ku ktorému sa následne vyjadroval Krajský pamiatkový úrad, mesto ako vlastník pozemku a Štátna ochrana prírody, keďže sa miesto nachádza v druhom stupni ochrany a v neposlednom rade aj miestne lesy, ktoré tento pozemok vo vlastníctve mesta spravujú. Menhiry teda nevznikli cez noc, ako sa to niektorým ľuďom mohlo javiť. Celý proces osádzania kameňov trval viac ako rok. Podľa autora menhiry pôsobia upokojujúco, harmonicky a liečivo a pri svojich návštevách pri nich našiel rôzne drobné darčeky, oriešky alebo priania ľudí, ktorí vyhľadávajú ich pozitívnu energiu.

Hovorí sa tiež, že by ste ku kameňom mali prichádzať s dobrým zámerom a láskou v srdci, pretože toto magické miesto znásobí to, s čím k nemu prídete.

Štiavnica je magická. Toto očarujúce historické mesto je plné zvláštnej energie. Je zapísaná do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, jej architektúra a kultúrne dedičstvo, zašité uličky, schody a výhľady vám ukradnú srdce a nezvyčajná príroda, tyrkysové tajchy, banícke šachty a zalesnené vrchy vám ukradnú vašu dušu. V meste a okolí je stále čo objavovať. Hovoria o tom nie len historické fakty, ale aj tajomstvom opradené legendy, preto sa k písaniu o Banskej Štiavnici ešte v budúcnosti vrátim.